Vďaka vám sme najväčšia psia škola v ČR aj na Slovensku. Ďakujeme.♥

Reč tela psa je jeho hlavný spôsob komunikácie – a väčšina majiteľov mu vôbec nerozumie. Psy nemôžu hovoriť, ale neustále Vám oznamujú, čo cítia a čo potrebujú, prostredníctvom svojho postoja, mimiky a pohybov. Pokiaľ sa naučíte čítať tieto signály, výrazne posilníte vzájomný vzťah a predídete radu problémov.
Nórska trénerka Turid Rugaas strávila desiatky rokov štúdiom psej komunikácie a prišla s pojmom upokojujúce signály (calming signals). Zistila, že psy používajú desiatky jemných gest a pohybov, ktorými si navzájom odkazujú: „Som v pokoji, nechcem konflikt, prosím upokoj sa tiež.“ A tieto signály posielajú aj nám, ľuďom. Lenže my ich často vôbec nevidíme.
Pozrime sa na desať najdôležitejších signálov, ktoré Vám Váš pes denne posiela – a Vy ste im možno nerozumeli.
Keď Váš pes otočí hlavu bokom, ale očami sleduje niečo, čo ho znepokojuje, objaví sa charakteristický polkruh bielka okolo dúhovky. Hovorí sa tomu veľrybie oko a je to jasný signál stresu alebo nepohodlia.
Typicky ho uvidíte, keď psa niekto objíma, keď mu dieťa siaha na jedlo alebo keď sa ocitne v situácii, z ktorej sa cíti neisto. Pokiaľ tento signál vidíte, dajte psovi priestor a odstráňte zdroj stresu.
Pes, ktorý si olízne ňufák po jedle, je úplne normálny. Ale keď Váš pes opakovane blysne jazykom cez nos v situácii, keď nikde žiadne jedlo nie je? To je upokojujúci signál. Pes vám hovorí, že je nervózny, neistý alebo že sa snaží upokojiť situáciu.
Všimnite si to napríklad pri návšteve veterinára, pri stretnutí s cudzím psom alebo keď na neho zvýšite hlas. Je to jemný, ale dôležitý signál, ktorý ľahko prehliadnete.
Váš pes zívne a vy si poviete, že je ospalý. Ale čo keď zívne uprostred dňa, v napätej situácii alebo keď ho veziete k veterinárovi? Zívanie je u psov jedným z najčastejších upokojujúcich signálov. Pes ním znižuje vlastný stres a zároveň signalizuje okolitému svetu, že nechce konflikt.
Skúste si to všímať: keď pes zívne v situácii, kde nie je dôvod na únavu, hovorí Vám, že sa necíti v pohode.
„Vrtí chvostom, tak je šťastný!“ Toto je jeden z najrozšírenejších mýtov o psoch. Vrtenie chvostom totiž neznamená automaticky radosť. Záleží na tom, ako pes chvostom vrtí:
Nabudúce, keď Vám niekto povie, že pes je šťastný, pretože vrtí chvostom, pozrite sa poriadne na celkový obraz.
Pes položí predné labky a hrudník k zemi, zatiaľ čo zadok zostane hore vo vzduchu. Toto je jedno z najjasnejších gest v psom slovníku – pozvánka k hre. Pes Vám (alebo inému psovi) hovorí: „Poď sa hrať, som priateľský!“
Je to signál, ktorému väčšina ľudí rozumie správne. Ale vedeli ste, že ho psy používajú aj uprostred hry, aby druhej strane pripomenuli, že všetko je stále len sranda a nie vážny súboj?
Chcete sa dozvedieť viac o správnom výcviku a výchove? Prihláste sa na naše bezplatné vysielanie o výcviku psa, kde Vám poradíme krok za krokom tu>>
Pes sa prevalí na chrbát a ukáže Vám brucho. Automaticky ho začnete škrabkať, pretože to predsa znamená, že Vám dôveruje, nie? Niekedy áno, niekedy vôbec nie.
Pokiaľ je pes uvoľnený, má mäkký výraz, pokojne dýcha a sám sa k Vám natočí, potom Vám skutočne ukazuje dôveru a chce Vašu blízkosť. Ale ak je svalstvo napäté, pes uhýba pohľadom, olizuje si ňufák a celkovo pôsobí stuhnuto, ide o submisívne gesto. Pes hovorí: „Prosím, neubližuj mi.“
Rozdiel spoznáte, keď sa naučíte čítať celkový kontext a nie len jedno izolované gesto.
Keď sa psovi postaví srsť na chrbte a na báze chvosta, väčšina ľudí to automaticky vyhodnotí ako agresiu. Ale zježená srsť je v skutočnosti fyziologická reakcia, ktorú pes vedome neovláda – podobne ako keď sa Vám naježia chlpy na rukách.
Môže znamenať vzrušenie, zvýšený záujem, neistotu alebo skutočne agresiu. Sama o sebe vám nič jednoznačné nepovie. Vždy sa pozerajte na celkový kontext – ako pes drží telo, uši, chvost a aký má výraz.
Psie uši sú ako barometer emócií:
U niektorých plemien je čítanie uší zložitejšie (napríklad u psov s dlhými previsnutými ušami), ale aj u nich si všimnete jemné posuny, ktoré Vám napovedia o aktuálnom rozpoložení.
Toto je signál, ktorý musí poznať každý majiteľ psa aj každý rodič. Keď pes náhle úplne stuhne a prestane sa hýbať, je to červená vlajka. Pes sa rozhoduje, čo urobí ďalej, a jednou z možností je uhryznutie.
Toto sa často stáva, keď dieťa siahne psovi do misky s jedlom, keď niekto psa pritlačí do kúta alebo keď pes stiahne niečo, čo nemá, a majiteľ mu to chce zobrať. Pes predtým poslal desiatky jemnejších signálov, ktoré boli ignorované, a stuhnutie je jeho posledné upozornenie.
Pokiaľ vidíte psa, ktorý náhle stuhne a fixuje pohľad, okamžite sa stiahnite a dajte mu priestor.
Keď Váš pes otočí hlavu stranou alebo sa Vám prestane pozerať do očí, neznamená to, že Vás ignoruje alebo že je nevychovaný. Je to jeden z hlavných upokojujúcich signálov. Pes hovorí: „Nie som hrozba, nechcem konflikt.“
Psy to robia navzájom pri stretnutí, ale aj smerom k ľuďom. Keď na psa upriete pohľad a on odvráti hlavu, rešpektujte to. Snaží sa Vám oznámiť, že priamy pohľad z očí do očí je pre neho príliš konfrontačný.
Čítanie psej reči tela nie je len zaujímavosť pre nadšencov. Je to otázka bezpečnosti – a to predovšetkým bezpečnosti detí.
Deti sú najčastejšou obeťou psieho uhryznutia, a to predovšetkým preto, že nedokážu čítať varovné signály. Pes pošle desiatky upozornení – olizne si ňufák, odvracia hlavu, stuhne – a dieťa pokračuje v tom, čo robí, pretože nerozumie. A potom príde uhryznutie, ktoré sa zdanlivo stalo „z ničoho nič“. Ale ono sa nestalo z ničoho nič. Pes komunikoval celý čas.
Keď sa naučíte čítať tieto signály a naučíte to aj svoje deti, výrazne znížite riziko nepríjemných situácií a zároveň prehĺbite vzťah so svojím štvornohým parťákom. Prihláste sa na naše bezplatné vysielanie o výcviku psíkov a my Vám pomôžeme na ceste k poslušnému a šťastnému psíkovi.