Najčastejšie mýty medzi chovateľmi psov

Dnešný článok bude o najčastejšie kolujúcich mýtoch medzi psími chovateľmi. Tí totiž často z dobrej vôle šíria rady a triky, ktoré objavili napríklad na internetových fórach alebo diskusiách. Možno Vám niektoré z nich budú povedomé aj od Vašich babičiek alebo rodičov.

Tieto rady však môžu priniesť oveľa viac škody ako úžitku. Majitelia zvierat sa snažia poskytovať tú najlepšiu možnú starostlivosť, je preto dôležité uviesť na pravú mieru, čo je iba v spoločnosti podporovaný mýtus, a čo naopak skúsenosťami podložený pomocník do zvieracích domácností. V nasledujúcich riadkoch sa budem snažiť sústrediť na tie najčastejšie, s ktorými sa asi stretol každý psí nadšenec.

„Na leto musím psa ostrihať, uľaví sa mu“

Začínam možno s tým úplne najrozšírenejším. S touto myšlienkou sa ale stretávam veľmi často aj u ľudí bez psov. Mám sučku kríženca, ktorá vzhľadom pripomína kombináciu Malamuta a Huskyho. Je veľmi chlpatá a počas horúcich letných dní dostávam na prechádzkach vonku nielen zhrozené pohľady, ale aj pekné prednášky o tom, že psíka zanedbávam a aké horúco mu musí byť.

Psia srsť funguje ako tepelný izolant a napomáha k ochrane kože pred slnkom. Pes si vďaka kožuchu udržuje stálu telesnú teplotu a aj taký malamut zvláda teploty do 35 stupňov bez väčších ťažkostí. Psovi ale podstatne viac ublížime práve odstránením jeho chlpatej vrstvy.

Psíkovi v tomto prípade môžete najviac uľahčiť vybraním terénu v tieni a nevenčením v najteplejších hodinách. V lete sa vyhýbame rozpáleným cestám a chodníkom, teplotu chodníka nepodceňujeme. Hlavne u psov v bytoch alebo domoch bez prístupu na záhradu je dôležité labky chrániť. Na túto tému sa sústredíme v ďalšom bode.

Veľa psíkov ocení chladnejšiu sprchu alebo možnosť vykúpania. Pri sprche však pozor, nie je ideálne hneď po prechádzke vytvoriť takýto teplotný šok. Postačí len mierne vlažnejšia voda, ktorú na psa začneme aplikovať od končatín a postupne pôjdeme vyššie po tele. Odporúčam investíciu do špeciálnych chladiacich dečiek, ktoré som objavila nedávno.

„Psie topánky sú iba výmysel obchodníkov, pes ich nepotrebuje“

Áno aj nie. Je tu dôležité vyzdvihnúť klady aj zápory oboch strán. V našej domácnosti psie topánky nepoužívame, a rovno odpoviem, že naša sučka topánky nepotrebuje. Síce bývame vo veľkom meste, máme ale šťastie, že chodníky v zime nie sú riešené soľou. V lete opäť praktizujeme pravidlo, že venčíme dlhou prechádzkou ráno a večer a cez deň chodíme von len na chvíľu a vyberáme cestu v tieni a čo najväčšom chlade.

Psie topánky by sme mali používať iba v prípade, že zvieraťu hrozí poškodenie labiek, najčastejšie práve rozžeraveným chodníkom alebo chemickým posypom. Obutie teda zvieratám slúži na uľahčenie v tejto modernizovanej dobe.

Stretla som sa s chovateľmi, ktorí používali zvieraciu obuv napríklad pri každej prechádzke alebo v daždi kvôli znečisteniu labiek a možnému zašpineniu bytu. Tu zastávam názor, že topánky máme používať iba v okrajových a opodstatnených prípadoch, psie packy na niečo také nie sú robené. K používaniu topánok ako módneho doplnku na psoch sa vyjadrovať snáď ani nemusím.

„O zuby sa nemusíme starať“

Veľký mýtus, ktorý môže mať rozsiahle následky. Najčastejším argumentom je, že predtým sa predsa tiež psom zuby nečistili a jedná sa teda iba o novodobý výmysel a rozmaznávanie.

Tu je dôležité uvedomiť si, ako veľmi sa život psov zmenil. Nielen, že priemerná dĺžka dožitia bola podstatne kratšia, pes navyše lovil sám a zuby si pri koristi často obrusoval a čistil.

Aktuálna doba a spôsob kŕmenia nemusí mať už taký účinok a je dobré zuby minimálne pravidelne kontrolovať. Ideálne je poskytovať psovi potravu, ktorú musí značne hrýzť, aby si tým zuby obrusoval a zároveň tým zamedzil tvorbe zubného kameňa.

• Od veci nie je zaobstarať aj kvalitné dentálne pamlsky, ktoré môžu pomôcť pri čistení.
• Ideálne by bolo párkrát týždenne psovi vyčistiť zuby kefkou alebo špeciálnou násadkou na prst.

Podrobnejšie sme starostlivosť o zuby, uši, oči a pazúriky rozpísali v našom klube Psíčkarov srdcom, pridať do klubu sa môžete tu>>

„Fena musí mať kvôli zdraviu minimálne raz šteňatá“

Veľká lož. Gravidita je naopak vždy veľkou záťažou pre organizmus a pri nedostatočnej starostlivosti, spoločne s nekvalitným krmivom môže naopak gravidita fenke ublížiť.

Argumentom k tomuto tvrdeniu býva zníženie rizika zápalu maternice a nádorov mliečnej žľazy. Nič také neplatí.

• Jediným preukázateľným znížením výskytu rakoviny maternice alebo zápalu mliečnej žľazy je kastrácia zvieraťa. U nekastrovaných súk je šanca zápalu maternice obrovská a v prípade prepuknutia môže trvať, kým si to majiteľ všimne. Pri plnom prepuknutí nastáva hra s časom a je nutné okamžite vyhľadať veterinára.

Pokiaľ teda nemáte v pláne využívať suku na chovné účely, je kastrácia ideálnym riešením a zároveň aj prevenciou ďalších zdravotných komplikácií. Navyše Vám nebude hroziť nečakaný vrh, s ktorými sa u nekastrovaných súk stretávam veľmi často.

A aké ďalšie najčastejšie mýty panujú medzi chovateľmi psov? Čo ďalšie by ste mali vedieť a čo v daných situáciách robiť, nájdete v celom článku v našom klube psíčkarov srdcom. Pokiaľ nie ste členom klubu, tak sa môžete pridať na 28 dní úplne ZADARMO. V cene máte navyše online veterinársku poradňu nonstop a ďalšie poradenstvo ohľadom našich štvornohých parťákov.