5 mýtov o psom zdraví

Psičkárske komunity nám môžu byť veľkým pomocníkom pri riešení najrôznejších problémov a nejasností. Aj tu ale platí, že aj majster tesár sa niekedy utne. Preto sa v dnešnom článku zameriame na 5 najčastejších mýtov o psom zdraví, s ktorými sa pri návšteve parku alebo konverzácii s ďalšími majiteľmi veľmi pravdepodobne stretol každý z nás. Čo napríklad značí sánkovanie? A ako je to s pojedaním trávy?

1) Suchý ňufák = chorý pes

Jeden zo stále najpopulárnejších mýtov je práve ten o suchom ňufáku. Vlhkosť ňufáka nám ale neuvádza teplotu psa, orientovať sa podľa ňucháča pri meraní teploty je tak nesprávny a zavádzajúci spôsob. Teplota a vlhkosť ňufáka sa veľmi odvíja od vplyvu prostredia. Teplý suchý vzduch alebo spánok blízko zdroja tepla a na vyhrievanej podlahe sa ľahko postará o suchý a teplejší ňufák.

Meranie teploty u zvierat vykonávame teplomerom cez konečník. V každej psíčkarskej domácnosti by preto mala byť zvieracia lekárnička s teplomerom, ktorým môžete psovi teplotu rýchlo a jednoducho zmerať.

Neplatí ale, že ňufák nemusíme kontrolovať vôbec. Ňufák prezrite na šupinatenie alebo popraskanie, skúmajte tiež výtok z nosných dierok.

2) Sučka musí mať aspoň raz za život šteňatá

Sučka nemusí vôbec nič. Kastrácia je síce v chovateľskej komunite stále pomerne kontroverznou témou, tvrdenie ako je toto ale nevedie k ničomu inému, než k produkcii nechcených šteniat bez chovných (či akýchkoľvek ďalších) plánov. To vedie k preplneným útulkom a záchranám nechcených šteniat.

Pre sučku nepredstavuje graviditu ani odchov šteniat žiadny zdravotný benefit. Včasná kastrácia navyše slúži nielen na reguláciu rastúcej psej populácie. Kastrácia domácich maznáčikov má aj celý rad zdravotných benefitov, pri sukách napríklad znižuje riziko vzniku rakoviny mliečnej žľazy, hnisavého zápalu maternice, rakoviny pohlavných orgánov alebo falošnej gravidity. Nehovoriac o komplikáciách hroziacich pri gravidite a pôrode. U samcov pomáha kastrácia obmedziť nechcené prejavy správania, ako sú značkovanie, teritorialita a úteky za sučkami. Z pohľadu zdravotného sa u psov pristupuje ku kastrácii pri kryptorchizme (poruchy zostupu semenníkov do miešku) alebo nenádorovému zväčšeniu prostaty.

3) Rany nemusíme čistiť, pes si ich ošetrí lízaním

Veľa majiteľov stále verí, že psovi nie je potrebné rany ošetrovať. Myslí si, že pes si látkami obsiahnutými v slinách ranu sám vydezinfikuje a ošetrí. Existujú aj dôkazy látok v slinách, ktoré by mali napomáhať hojeniu. Prečo teda nemám nechávať psa rany lízať?

Psia papuľa nie je sterilné prostredie. Psom slúžia na príjem potravy, môžu v nej prenášať hračky, aportovať klacky alebo preskúmavať okolitý svet. Slinami sa môžu do rany dostať škodlivé baktérie, ktoré povedú k vzniku infekcie. Celý liečivý proces tak môže byť dlhší, zložitejší a ešte najpríjemnejší.

Olizovanie navyše udržuje oblasť vlhkú, neustále lízanie vedie k opakovanému dráždeniu a poškodeniu hojacej sa rany. Veľké NIE platí pri lízaní stehov.

Psa nenechajte rany lízať. Zabrániť mu v tom môžete aj pomocou rôznych pomôcok, ideálnym variantom je napríklad ochranný golier.

4) Pes žerie trávu, aby sa vyvracal

Dôvodom pre tento mýtus mohlo byť naozaj zvracanie psov po zjedení trávy. Pes ale môže požierať trávu z mnohých dôvodov. Vôbec najčastejším je fakt, že psom tráva jednoducho a jednoducho chutí. Niektorí psi si na šťavnatej tráve pochutnajú počas prechádzky a nemusí to nutne znamenať, že je s nimi niečo v neporiadku.

Pokiaľ pes začal z ničoho nič trávu hltať a pojedať vo veľkom, môže sa snažiť poukazovať na nedostatok nejakej živiny v krmive. Premýšľajte preto o konzumácii trávy vo väčšej súvislosti. Zmenilo sa vo Vašej domácnosti v poslednom čase niečo? Menilo sa psovi krmivo?

U ďalších sa môže jednať iba o zlozvyk, ktorý môže časom vymiznúť. Psa preto vonku strážte a nenechajte ho jesť porasty blízko ciest alebo trávy ošetrenej pesticídmi. Pozor si dávajte na rozhádzané granule proti slimákom, ktoré u psov môžu spôsobiť veľmi nebezpečné otravy. Psa sa snažte mierniť a hľadajte príčinu jeho obľuby v požieraní zelene.

Zároveň je fér pripomenúť, že psy môžu trávu okusovať aj v prípade, keď ich naozaj trápi žalúdok. Dlhé a tuhé steblá trávy totiž naozaj vedú k vyvracaniu psa. Pes tak ale nerobí zo snahy vyvracať sa, trávu totiž požiera inštinktívne.

5) Sánkovanie u psov značí červy

Aj napriek tomu, že sánkovanie môže byť naozaj príznakom parazitárnej infekcie (napríklad ochorenie škrkavkami alebo pásomnicami), vo väčšine prípadov sa skôr než s parazitmi stretávajú veterinári s problémami u análnych žliazok. Sánkovanie je totiž najčastejším príznakom preplnených a upchaných análnych žliazok. Pokiaľ Váš pes prejavuje nepokoj, často sánkuje, vyhrýza a líže si okolie ritného otvoru alebo nájdete krv na stolici a v okolí ritného otvoru, vyhľadajte pomoc veterinára. S prvou pomocou Vám pomôžu v ordinácii, podľa závažnosti situácie a dôvodu vzniku sa určí ďalší postup liečby.

Ďalším možným dôvodom môže byť napríklad potravinová hypersenzitivita a kožná alergia. Pri opakovanom sánkovaní preto vyhľadajte pomoc veterinára, nepokúšajte sa sami určovať príčinu alebo stláčať žľazy bez predchádzajúcej veterinárnej kontroly.

Tak čo? S koľkými mýtmi ste sa v poslednej dobe stretli Vy?