Vďaka vám sme najväčšia psia škola v ČR aj na Slovensku. Ďakujeme.♥

Adopcia psa z útulku často znamená začiatok obojstrannej premeny – zviera získava domov a človek nový zmysel života. Skúsenosti ľudí, ktorí sa rozhodli pre adopciu sa líšia podľa temperamentu psa, jeho minulosti a podmienok v domácnosti. V nasledujúcom seriáli prinášame príbehy štyroch rodín, ktoré zdieľajú svoje prvé kroky, najväčšie prekážky i najobľúbenejšie radosti, ktoré im zachránenie štvornohého priateľa prinieslo.
Jana si priviezla Maxa, kríženca nemeckého ovčiaka, vo veku troch rokov. Prvý týždeň bol pre Maxa plný neistoty – bál sa nielen cudzích zvukov z ulice, ale aj vlastného odrazu v sklenených dverách. Jána spomína, že najhoršia pre neho bola nočná samota: „Keď som večer zhasla svetlo, Max ticho zavýjal a chodil po izbe.“ Riešením sa ukázalo spoločné spanie v obývačke, kde sa vďaka blízkosti svojej paničky cítil bezpečnejšie. Opatrné povzbudzovanie hrou s lietajúcimi diskami a pravidelné prechádzky na pokojnejších trasách pomohli jeho sebavedomiu rásť. Dnes je z Maxa hravý spoločník, ktorý si užíva maznanie na pohovke a so zaujatím stráži príjazdové dvere, aby nikoho neprehliadol.
Peter vyzdvihol Lunu, čistokrvnú border kóliu, ktorá strávila v útulku pol roka. Kvôli neutíchajúcej energii Luniny minulí majitelia stratili trpezlivosť a odložili ju. „Prvý mesiac som si myslel, že sa tu nikdy neupokojí,“ spomína Peter. Luna skákala, hrýzla nábytok a vrtela sa ako šialená aj počas pokojného režimu. Peter sa rozhodol konzultovať situáciu s trénerkou a nasadil pevnú, dôslednú rutinu – krátke výbehy na lúke, interaktívne hračky na pamlsky a každodenný tréning poslušnosti. Po šiestich týždňoch začala Luna chápať jasné pravidlá, naučila sa dlho odpočívať a počas noci spala pokojne. „Dôraz na psychickú aj fyzickú stimuláciu je u takéhoto plemena zásadný,“ dopĺňa Peter. Dnes Luna pomáha aj pri Petrovej práci s deťmi, kedy demonštruje, ako správne čítať reč tela psa.
Mária priviezla domov štvorročného Azora, kríženca labradora, ktorý sa počas búrok v minulosti schovával v komposte a desil sa každého hrmenia. Prvá búrka po príchode do novej rodiny preverila ich odhodlanie: Azor skučal, hrýzol koberce a utekal do kúpeľne, kde sa triasol celým telom. Mária spolu so svojím partnerom vyhľadali radu veterinára a začali s postupnou desenzitizáciou – najprv púšťali predtočené nahrávky slabej búrky, postupne zvyšovali jej hlasitosť a odmeňovali Azora za pokojné správanie. Zároveň si zaobstarali „búrkový pelech“ – bezpečný box obložený dekami, ktorý Azor prijal ako svoju skrýšu. Po niekoľkých týždňoch dokázal aj počas silnej búrky zostať pri Mariiných nohách a po jej odznení si pri odmene v pokoji odpočinúť.
Charlie, desaťročný teriér, prestál v útulku ťažkú zimu. Eva nevedela, čo od adoptovaného seniora čakať, ale rozhodla sa mu dať poslednú šancu. Po konzultácii s fyzioterapeutom zavádzala Charlieho do vody – bazénik v záhrade sa stal miestom, kde Charlie ľahko hýbal svojimi stuhnutými končatinami. Okrem hydroterapie pomáhala pravidelná masáž a pokojné prechádzky na tráve. Po troch mesiacoch Charliemu nielenže poľavili bolesti, ale začal si užívať aj krátke výlety k miestnej studničke, kam si nosil svoju obľúbenú loptičku. „Adopcia seniora je záväzok, ale odmenou sú roky pokojného spolužitia plného vďaky,“ uzatvára Eva.
Príbehy štyroch ľudí, ktorí sa odhodlali k adopcii majú spoločné body, a to, že kľúčom k úspešnému spolužitiu so psom z útulku sú:
Adopcia psa z útulku je náročná, ale zároveň nesmierne naplňujúca cesta. Každý krok od neistoty k vzájomnej dôvere potvrdzuje, že s láskou, pochopením a odbornou pomocou dokážeme zachrániť a obohatiť život mnohým svojím štvornohým spoločníkom.
Ak si neviete s niečím rady, radi vám pomôžeme v našom online kurze Základná poslušnosť alebo na našom vysielaní, ktoré je sprístupnené pre psích nadšencov úplne zadarmo.