Môj neviditeľný maznáčik: ako psy sprevádzajú ľudí so zrakovým postihnutím

Nie každý hrdina nosí plášť. Niektorí nosia postroj, majú štyri nohy a pohybujú sa vedľa človeka, ktorý im bezhranične dôveruje. Vodiace psy nie sú len „pomôcka“ — sú to parťáci, ktorí svojmu človeku pomáhajú každý deň prekonávať svet, ktorý nevidia. Zavedieme vás do života ľudí, pre ktorých je pes nielen očami, ale aj srdcom. Príbehy dojemné aj humorné, príbehy o odvahe, trpezlivosti, láske i každodennej rutine.

1. Čo je vodiaci pes a čo všetko vie?

Vodiaci pes je špeciálne vycvičený pes, ktorý pomáha osobe so zrakovým postihnutím orientovať sa v priestore. Učia sa napríklad zastavovať na obrubníkoch, vyhýbať sa prekážkam, nájsť dvere, schody, tlačidlo výťahu alebo voľné miesto na sedenie. Výcvik trvá zhruba dva roky a je veľmi náročný, ako pre psa, tak aj pre cvičiteľov.

„Vodiaci pes nie je navigácia. Nehovorí, kam má človek ísť. Ale pomôže mu sa tam bezpečne dostať,“ vysvetľuje Klára, inštruktorka výcviku vodiacich psov.

Vodiaci pes sa od ostatných asistenčných psov líši hlavne tým, že pracuje so osobou so zrakovým postihnutím a má na sebe typický postroj s madlom. Keď má postroj nasadený, je „v práci“. Mimo neho je to obyčajný pes, ktorý sa hrá, váľa sa na gauči a užíva si zaslúžený odpočinok.

2. Prvé stretnutie

Pre mnohých nevidiacich je prechod od bielej palice k vodiacemu psovi veľký krok. Niekedy plný neistoty, inokedy úplné úľavy. Pavol prišiel o zrak v dospelosti. Keď si šiel pre svojho prvého psa, mal obavy.

„Hovoril som si – ako mi môže pomôcť pes? Ale keď som si prvýkrát nasadil postroj a išiel s Dantom po ulici, pochopil som. Zrazu som cítil, že idem rovno, že míňam ľudí, že neklopýtam. Dante bol ako moje ruky aj nohy.“

Stretnutie prebieha v priestoroch výcvikovej organizácie. Inštruktori sledujú, ako si človek a pes sadnú. Niektoré dvojice si padnú do oka hneď, u iných to chce pár dní. Vzájomná dôvera je veľmi dôležitá, pretože odteraz budú každý deň tráviť bok po boku.

3. Každodenný život s vodiacim psom

Pre verejnosť to môže byť neviditeľné, ale práca vodiaceho psa je neustála. Každý krok, ktorý pes urobí, je podmienený jeho rozhodnutím – prejdem tadiaľ? Nie je tu prekážka? Zastavím pred schodmi?

Lenka z Brna, hovorí: „S Majdom sa dostanem úplne všade. Nielen do práce, ale aj do kaviarne, do parku, do divadla. Najviac milujem, keď mi nájde voľné miesto v električke. Urobí tri kroky, zastaví sa a ťuk“.

Každodenný život ale prináša aj zložitosti. Nie všade sú psy vítané, hoci vodiace psy majú podľa zákona prístup kamkoľvek. Občas tiež ľudia psa rozptyľujú — hladia ho, hovoria na neho, alebo sa ho boja. „Najčastejšie je, že ľudia začnú psa kŕmiť alebo mu hovoria, aký je roztomilý. A pritom si neuvedomujú, že tým doslova zasahujú do mojej bezpečnosti,“ dopĺňa Lenka.

4. Vtipné momenty a drobné nehody

Život s vodiacim psom nie je len vážny a organizovaný. Občas prídu situácie, ktoré človeka skôr rozosmejú, než vyvedú z miery.

Pavol spomína:

„Raz ma Dante zaviedol do cukrárne — ale rovno za pult, nie k pokladni. Evidentne si myslel, že mám ísť rovno k tortám.“

Alebo historka od Markéty, študentky:

„Moja Lola odmietla ísť do električky. Hnevala som sa, že čo blbne. A potom som zistila, že vo vnútri bol iný pes a Lola to vyhodnotila ako problém. Mala pravdu — bol to agresívny pes bez náhubku.“

Tieto drobnosti ukazujú, ako citlivo a múdro psy pracujú a často odhalia veci skôr ako človek.

5. Emočná väzba a oddanosť

Vodiaci pes nie je stroj. Je to živý tvor, ktorý má k človeku hlboký vzťah. Niekedy až taký silný, že keď pes zostarne a odíde do psieho dôchodku, je to pre majiteľa ťažká strata.

„Keď išla moja prvá sučka Bára do dôchodku, plakala som týždeň,“ priznáva Ivana, ktorá žije so zrakovým handicapom od detstva. „Mala som ju osem rokov. Poznala každú moju náladu, každú cestu.“

Nový pes znamená nový začiatok, ale ten predchádzajúci zostáva v srdci navždy. Niekedy zostane doma ako „psia babička“ vedľa nového kolegu, inokedy odíde k adoptívnej rodine.

6. Ako môže verejnosť pomôcť

Najväčšou pomocou je rešpekt a ohľaduplnosť. Hlavné pravidlo? Nikdy neoslovujte alebo nehladkajte vodiaceho psa, keď má postroj alebo akýkoľvek žltý prvok (šatka, vodítko…). Je v práci. Rušením môžete spôsobiť, že prehliadne prekážku alebo zaváha vo vedení. Dôležité je tiež hovoriť priamo s človekom, nie so psom. A ak chcete pomôcť, spýtajte sa — „Môžem vám nejako pomôcť?“ — namiesto toho, aby ste zasahovali automaticky. Podporiť môžete aj výcvikové organizácie, ktoré psy cvičia pre nevidiacich. Každý pes totiž „stojí“ až 10 000 €, než je plne pripravený na službu.

Záver

Vodiace psy sú nielen očami, ale často aj dušou tých, ktoré sprevádzajú. Denne sa pohybujú svetom, ktorý nevidí, ale ktorý vďaka nim dáva ich majiteľom zmysel. Ich práca je tichá, nenápadná a pritom zásadná. Keď nabudúce uvidíte psa s postrojom a jeho človeka, venujte im tichý obdiv — a priestor. Možno práve prekonávajú jeden z tisíc krokov na ceste k slobode.

Ak si neviete s niečím rady, radi vám pomôžeme v našom online kurze Základná poslušnosť alebo na našom vysielaní, ktoré je sprístupnené pre psích nadšencov úplne zadarmo.